Vyrážame! Stres ostáva doma, pred nami už len relax. Alebo nie?

Február, piatok dvanásteho, 16:00. S Lu vyrážame na romantický víkend – tentokrát do penziónu Guldiner, ktorý sa nachádza kúsok od Kremnice a hlavne priamo na svahu lyžiarskeho strediska Skalka. Zážitkový kupón sľubuje veľa – relaxačný víkend v krásnom novom penzióne, polpenziu a vstup do wellness.

Cesta nezačína až tak relaxačne – prší, je hustá premávka a do Kremnice prichádzame až po dvoch hodinách stresujúcej jazdy. Už sme ani neverili, že sa bude dať lyžovať, keď zrazu ako v rozprávke – dážď sa mení na sneh a my prechádzame krásnym banským mestečkom v úplne čerstvom snehu. Už len posledných 10 km po serpentínach do kopca (samozrejme bez reťazí) a sme tam. Síce so stiahnutým žalúdkom, ale nakoniec sme sa hore nejako vyštverali. Príchod oslavujeme pripravenou večerou (sklamanie) s rozlievaným kyslým vínom.

Lyžovačka! Alebo možno aj nie.

Ďalší deň vstávame skoro ráno, vyrážame na raňajky (dalšie sklamanie) a plní očakávania sa obliekame do lyžiarskeho. Nevieme si vynachváliť fakt, že si môžeme lyžiarky obuť priamo v penzióne a prejsť len zopár metrov na svah. Ozaj kde vlastne ten svah je? Vonku je hustá hmla a nič nevidno. Trochu blúdime, ale nakoniec nájdeme búdku s názvom KASA. To bude iste miesto kde nám poradia, kadiaľ sa vydať na zjazdovku. Žiaľ, smutná správa. Pani v búdke oznamuje, že lanovka má poruchu a hoci rakúski servisáci ju už intenzívne opravujú, nie je jasné ako dlho to bude trvať. Chvíľu tu s ďalšími zúfalcami postávame, ale nádej v rakúskych servisákov sa pomaly rozplýva v hmle. Našťastie nás napadla spásonosná myšlienka – kašľať na lyže, vyskúšame si požičať bežky!

Skalka je na Slovensku známe bežecké stredisko s desiatkami kilometrov bežeckých dráh a okruhov. Presúvame sa teda do ďalšej búdky, kde sa nás ujme naozaj milý pánko. Za 20 EUR požičia bežky na 4 hodiny a odloží nám naše lyže s lyžiarkami (aby sme sa nemuseli zdržiavať návratom na penzión).

Krátky okruh! No jedine žeby nie.

Lucka stojí na bežkách prvýkrát v živote a preto logicky nepôjdeme ďaleko. Iba tu niekde okolo štadióna. Vrásky nám stále spôsobuje tá hmla. Nie je úplne jasné, ako sa k nemu dostať. Smerové šípky vidno až vtedy keď do nejakej náhodne narazíme.

Čo nás teší, ze bežkovanie je tu zjavne regionálny šport číslo jeden. Stačí sa za niekoho zavesiť a určite sa nestratíme! Dokonca nám niekto poradí, že najlepšie je ísť do „hostinca“ – ževraj pekná cesta, tak 5km odtiaľto. Trochu nás smädí, takže hostinec sa javí ako super nápad. Menej super nápad bol nechať si na sebe lyžiarske oblečenie – hrubé flisky, bundy na lyžovanie a samozrejme helmy na hlave.

Lucka frfle (slušne povedané) nevie si nájsť správny rytmus a miestami ide skôr dozadu ako dopredu. Ale statočne bojuje. Po 1,5 hodine totálne spotení, konečne prichádzame do hostinca. Vládne tu neopakovateľná atmosféra horskej chatky, smrad prepotených tiel, šero, vlhko a teplo. Všetku hotovosť (teda asi 10 eur, lebo my už nežijeme v dobe cashu) míňame na nápoje. Prišiel na nás hlad, načo teta z okienka odpovedá: „Môžem vám natrieť akurát chleba s masťou“. Ponuku sme využili a treba povedať, že tento chlieb bol gurmánsky highlight celého relaxačného víkendu.

Cestou späť nás napadlo zapnúť Endomondo. Na naše nemalé prekvapenie – dokopy sme za deň prebežkovali rovných 18km. Asi by mi neprešlo Lucku prehovoriť na takúto trasu na prvýkrát, ale takto to vypálilo výborne 🙂

Wellness! OK, tak teda fakt nie.

Večer sme si išli vychutnať trofej relaxačného víkendu – wellness. Všetko by bolo fajn keby po hodinke spokojného wellnesovania nevypadla elektrina. Najprv sme si mysleli, že to bude nejaká lokálna záležitosť, ale po 15 minútach tmy sme sa zdvihli z plastových lehátok a išli na večeru. Tam nás informovali o výpadku elektriny na celej Skalke a v okolí. Večeru sme však nakoniec dostali aj bez elektriny. Neplánovaná romantika pri sviečkach a bryndzových haluškách. Palec hore pre Guldiner za zvládnutú improvizáciu

A len tak mimochodom, lanovku sa rakúskym servisákom nepodarilo opraviť celý deň. A nepodarilo sa ju opraviť ani v nedeľu, preto sme sa zbalili a vydali na vedľajšie lyžiarske stredisko – Krahule. Nakoniec vyšlo krásne počasie a spravilo nám naozaj super bodku za celým víkendom. Ten sa síce nevyvíjal úplne podľa našich pôvodných očakávaní, ale to vôbec nevadilo. Občas si ten život ide svojou vlastnou cestou. 😉

Záver

• Riadime sa heslom: “when something doesn’t go right, go left“
• Od začiatku sa náš víkend uberal iným smerom ako sme chceli, no zmenili sme smer aj my – niekoľkokrát
• Nenechajte sa ani vy odradiť, keď veci nejdú podľa vašich predstáv
• Využite každú príležitosť vo svoj prospech, lebo nikdy neviete čo lepšie, krajšie, iné, nové vám to prinesie ?

Vy máte aké skúsenosti s pobytovými víkendami cez zľavové portály? Podeľte sa s nami o svoje vlastné zážitky!